Choď na obsah Choď na menu
 


Z histórie Uhorskej Vsi

1. 9. 2008


Z  H I S T Ó R I E  U H O R S K E J  V S I
Obec bola osídlená od praveku, so sídliskami s vplyvmi
unětickej kultúry, maďarovskej, volútovej, lengyelskej
i kanelovej keramiky, s osídlením rímsko-barbarským
i slovanským z čias Veľkej Moravy.
Jej existencia je doložená z roku 1301 pod názvom
Magyarfalu, kedy tu bol pánom syn Andreja Magariho
Tomáš Magari. V roku 1310 sa stal majiteľom obce
Jakub Jánoki. Bola to stará tótska /maďarská/ dedina,
ktorá sa časom poslovenčila. Za feudalizmu to bola
poddanská dedina panstva hradu Plaveč / malackého
panstva /. V prvej polovici 16.storočia bola obec pre-
vrstvená chorvátskymi kolonistami. Už vtedy tu bola
tridsiatková stanica / po latinsky tricesima, po maďar-
sky harmincz, po chorvátsky harmica – v Uhorsku to
bol názov cla, ktoré sa vyberalo vo výške jednej tridsa-
tiny z ceny tovaru./

Obrázok

 
V roku 1678 bol v obci postavený kostol v baroko-
vom slohu s predstavanou vežou, hlavným oltárom a
dvoma bočnými oltármi. Kostol bol zasvätený sv. Mi-
chalovi archanjelovi a sv. Kataríne mučenici. Oba obra-
zy boli umiestnené nad sebou, hore bola sv.Katarína,
dole sv. Michal. Ľavý bočný oltár bol pôvodne zasvä-
tený svätým mučeníkom Fabiánovi a Šebastiánovi, pra-
vý bočný oltár bol zasvätený sv. Floriánovi.
Tento kostol slúžil veriacim 260 rokov.
Na Vianoce 1937 sa chórus pod ťarchou veriacich pre-
valil, preto ho roku 1938 zbúrali a zariadenie neskôr
previezli do nového kostola. Dnes tam stojí kríž / je
to v časti obce Zákostelí /.
V rokoch 1703 – 1711 cisárske vojská dedinu vydran-
covali a vypálili , k tomu sa pridal aj ukrutný mor
v roku 1708. V roku 1720 mala potom obec iba
30 daňovníkov. Do rúk Pálfiho rodiny sa obec dostala
v 18.storočí a Mikuláš Pálfi ju ovládal aj v 19.storočí.
Roku 1828 mala obec 112 domov a 800 obyvateľov,
ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, živili sa aj ry-
bolovom, boli tiež roľníkmi, pestovali zeleninu, vyrábali

úžitkové predmety z prútia, tŕstia, predávali ich aj vo Viedni.

Obrázok


  V roku 1870 bol v obci postavený cukrovar spoloč-
nosťou okolo Maxa Löwbeera. Patril k najväčším v
Európe a v prevádzke bol do roku 1949. Cukor z neho
sa vyvážal do Rakúska, na to bola postavená aj elektri-
fikovaná železnička cez drevený most nad riekou Mo-
ravou do Angernu na železničnú stanicu. Most, ktorý
bol postavený pred stavovskými povstaniami, bol v ro-
ku 1711 cisárskymi vojskami zničený a potom novo-
postavený drevený most slúžil svojmu účelu až do
2.svetovej vojny, kedy bol vyhodený do povetria ustu-
pujúcimi fašistickýni vojskami.
V roku 1927 bola vystavaná Masarykova štátna ľu-
dová i meštianska škola a riaditeľovi školy J. Fohlovi
bola odovzdaná do prevádzky 27.júna 1927. Vyučo-
vanie začalo 4.septembra 1927. Rok 1940 bol rokom

vysviacky nového kostola. Bol postavený na mieste bývalej

prvej jednotriednej cirkevnej školy z roku 1837 a na mieste

bývalého konzumu/ potravinársky obchod/.

Nový kostol projektoval Ing.arch. Fr. Florians, stavbu vykonávali

stavitelia Štern a Blažko z Malaciek. Základný kameň

vysvätili dôstojní páni Anton Kompánek z Uhorskej Vsi

a Frant. Kovalík z Hoch-štetna. Postavený bol r. 1940.
  Po prechode frontu v apríli 1945 nastali v Uhor-
kej Vsi spoločenské, hospodárske i politické premeny a
od 1.januára 1949 nesie naša obec nový názov –
ZÁHORSKÁ VES. Predtým to boli rôzne názvy :
r. 1557 Magyarfalw, 1773 Uherszkawesz, 1786 Uherská Ves,

1920 Uhorská Ves pri Morave, 1927 Uhorská Ves
/ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Bratislava
1978 /. Za Rakúsko-Uhorska sa obec nazývala Magyarfalu

/ v r. 1906 sa na tom uznieslo vtedajšie obecné zastupiteľstvo

/ a Ungerein. V ústnom podaní na Záhorí však občania

Záhorskej Vsi zostávajú stále „Uhrané “ .

Obrázok


Charakteristika
Obec je hromadná cestná dedina, ležiaca 17 km západne

od Malaciek. Zo strany rieky Moravy bola pôvodne radová obec,

ako najzápadnejšia obec Záhoria
a celého Slovenska sa mierne vtláča do
Moravského poľa. Rieka Morava je hraničnou riekou
medzi Slovenskom a Rakúskom, susedné rakúske obce
Angern an der March, Mannersdorf ležia v Marchfelde,
blízke obce Stillfried a Jedenspeigen pripomínajú blízkym

obeliskom boje medzi Otakarom Pře-
myslom a Rudolfom Habsburským z roku 1278 na Mo-
ravskom poli, ktorý skončil porážkou Otakara.
Záhorská Ves leží v nadmorskej výške 147 m nad
morom / stred obce, v chotári od 144 do 149 m /. Ze-
mepisná poloha je 16° 50´ 04´´ východnej zemepisnej
dĺžky. Rozprestiera sa na nízkej terase, povrch tvoria
štvrtohorné nivné uloženiny, terasové piesky, štrkopies-
ky a piesky. Tieto nánosy sa ustavične menia, štrky sa
v rieke usadzujú najskôr, piesok a kal je unášaný. Pri
vysušení nánosov sú piesky z brehov a nánosov vetrom
unášané od riek do nížiny, čo často vidieť napr. medzi
Záhorskou Vsou a Jakubovom alebo smerom do Vyso-
kej pri Morave. Dôležitá je pritom teplota a zrážky.
Priemerná teplota v obci je 9°C a priemerné ročné zráž-
ky sú 600 mm.
  Po otvorení hraníc s Rakúskom sa obnovujú čulé styky

medzi starostami obcí, spolkami, školami, kultúrne a

spoločenské podujatia spájajú obyvateľov oboch štátov,

naši občania chodia za prácou do Rakúska, oba brehy

spája kompa, neustále využitá. V ostatných rokoch ožíva

kultúrny a spoločenský život v obci, známe sú podujatia

po celom Záhorí i Marchfelde : Uhranský somíc,

Marchlandské trhy v Angerne, pochovávanie pani Basy,

koncerty umelcov v kostole sv. Michala / výročia Lucie Poppovej,

chrámové zbory k výročiu sv. Cyrila a Metoda/, Ľadové medvede,

benefičné koncerty v KD / Marcela Lajferová /, spevokolu

Uhranka a Uhrančatá, aktivita nových spolkov - Kultúrneho spolku

Uhranská perla / vybudovali detské ihrisko Slniečko

/ a Rybárskeho spolku Morava / postavili rybársky areál,

Rybársky dom, kde organizujú podujatia, napríklad už 6. ročník

Uhranského somíca vždy v 3. týždni augusta /, úroveň majú

Spomienka na zosnulých, Deň matiek, Úcta k starším,

detské karnevaly, Hodové strašidlá, výstavky prác krúžku

detských rúk, divadielok, slávnosť príchodu jari

/ pochovanie Moreny do rieky Moravy /,

Poľovníci deťom, Hasičské dni a Jánske ohne, atď.

V roku 2007 bola v obci odhalená pamätná tabuľa

Ľudovítovi Štúrovi, osnovateľovi spisovnej slovenčiny,

ktorý cez obec utekal pred zatykačom uhorských úradov

spolu s p. farárom Galbavým z Jablonového.

Pamätná tabuľa je odhalená aj v Ulici Lucie Poppovej na jej rodnom dome.

Obrázok



Písomné pramene o obci
V Slovenskom národnom múzeu a v Univerzitnej kniž-
nici v Bratislave nájdeme krátke charakteristiky obce v :
1/ Magyarország vármegeyi és városai, Pozsony várme-
gyei / Stolice a mestá maďarskej krajiny, Bratislav-
ská stolica / je v Budapešti vydaný súpis všetkých
obcí a miest v Uhorsku s krátkymi charakteristikami.
2/ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku / vyd.Veda,
Bratislava 1978,s.331 /
3/ Súpis pamiatok na Slovensku, zv.III, s. 449-450

Ďalšie pramene :

4/ Pamätná kniha obce Uhorská Ves / kronika /, viazaná
v koži, uložená v Št. archíve v Modre
5/ Farská kronika obce Uhorská Ves / väčšinou latin-
čina/
6/ Šimkovič Oto : Najzápadnejšia na Slovensku / vyd.
Veda, Bratislava 2002
7/ Šimkovič Oto : Slovník nárečia obce Záhorská Ves
/ diplomová práca 1959 /
8/ Ignác Baláž – písal kroniku, z nej je iba článok o
starom a novom kostole v Katolíckych novinách, v
v auguste 2008 sa našli dva diely kroniky...

 

Mgr. Šimkovič Otto, kronikár obce 

  


 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.