Choď na obsah Choď na menu
 


Vzácna návšteva na Holíčskom zámku

8. 6. 2009

Autor: Helena  Nováková
 

Dňa 15. mája, dva dni po pripomenutí si 292. výročia narodenia Márie Terézie,/ narodila sa 13. 5. 1717 a zomrela 29. novembra 1780 v Hofburgu vo Viedni/,  nás už druhý raz navštívila svetovouznávaná bádateľka archívu Františka Štefana Lotrinského dr. Renate Zedinger z Viedne, so svojimi kolegyňami. Niektoré už náš zámok navštívili a tak hneď po pár krokoch v jeho areáli konštatovali, že sme za posledný rok urobili kus práce.

Stretnutie sa s takouto vzácnou návštevou je veľkým povzbudením a hlavne obohatením o mnohé nové informácie našej významnej histórie, ktorá sa na území Holíča a celého vtedajšieho Holíčko-šaštínskeho panstva pozostávajúceho z 19 obcí, odohrávala v období po roku 1736. Poznatky, ktoré pani dr. Renate Zedinger uvádza aj vo svojich knihách, len potvrdzujú veľký historický význam nášho zámku.

Pre Holíč bolo obdobie, kedy zámok patril Habsburgovcom, veľkým prínosom vo všetkých oblastiach života, obdobie najväčšieho hospodárskeho rozkvetu.

Panstvo prebrali po Czoborovcoch v zlom stave, ale vďaka ich pracovitosti a vzdelanosti sa im podarilo vybudovať za pomerne krátky čas prosperujúce hospodárstvo.

Všetko sa to ale začalo už 12. februára 1736, na fašiangovú nedeľu, kedy sa vo Viedni, v kostole sv. Augustína, konal sobáš cisárskej dcéry Márie Terézie / jej rodičmi boli Karol VI. a Elizabeta Christine/ a vojvodu Františka Štefana Lotrinského /narodil sa 8.decembra 1708 a zomrel 18. augusta 1765/.

V tom istom roku sa stali pánmi Holíčskeho zámku. Zavolali svojich architektov a umelcov ako boli Jadot, Hildebrant, Chamant, ktorí pomohli zámok dostavať do dnešnej podoby. V tej dobe mal  takmer 100 miestností a okolo postavili  hospodárske budovy.  

V tomto období bola zriadená drôtáreň,  vybudovala sa manufaktúra na výrobu keramiky, bola postavená sýpka, dostaval sa kostol sv. Martina, v Šaštíne založili známu Kartúnku a dokončili rekonštrukciu baziliky, v Kopčanoch vybudovali žrebčín a  neskôr tu postavili podľa holandského vzoru kačenáreň, kde odchytávali divoké kačice. To sú snáď tie najväčšie objekty, z ktorých niektoré môžeme obdivovať ešte aj dnes.

Ďalším významným prínosom bez ktorého by asi nebolo možné také rýchle napredovanie boli reformy zasahujúce do mnohých oblastí života. Vzrástla zamestnanosť obyvateľstva a napríklad len pri výrobe keramiky pracovalo okolo 80 ľudí.

František Štefan Lotrinský využil prednosti tohto najzápadnejšieho kúta niekdajšieho Uhorska ako boli dostatok pracovnej sily, úrodnosť pôdy, neveľkú vzdialenosť od Viedne, ale aj výhodnú polohu Holíča, ktorým prechádzala známa obchodná cesta, a tak tu mohol obchod len prekvitať a životná úroveň obyvateľstva stúpať.

Podľa dr. Renate Zedinger navštevoval František Štefan Lotrinský Holíč každé dva týždne a Mária Terézia, vzhľadom na časté tehotenstvá /mala 16 detí/, prichádzala na dlhodobé pobyty najmä každú jeseň v septembri, kedy tu pobývalo aj 400 hostí. Takže obavy, ktoré mnohí z nás vyslovujú, či tu vlastne Mária Terézia bola, nemusíme mať.

Bolo to ich veľmi obľúbené sídlo.
Pokračovanie nabudúce.
 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Velmi dobre....

(karas jan, 6. 10. 2009 8:04)

Pekny článok a mal by mať aj pokračovanie, lebo ludia nepoznajú čo sa dialo na Záhorí v minulosti ?! Vopred ďakujeme !