Choď na obsah Choď na menu
 


Vydrica, podhradská osada s pochybnou povesťou(2017)

31. 10. 2009

Zdroj: bratislava.sme.sk

Vydrica meštianska, Vydrica rybárov, lodníkov a ich krčiem, Vydrica ako miesto sociálneho azylu aj Vydrica    s hriešnou tvárou.Približuje ju kniha Hriešna Vydrica od Antona Baláža, ktorá vyšla vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina.

Likvidácia  Podhradského nábrežia

Popri odstraňovaní nedostatkov sociálneho rázu sa vehementne začali odstraňovať i nedostatky „mravného rázu“.  Nemravná Vydrica sa tak po februári 1948 stala tiež jedným z vážnych ideových a ideologických argumentov na „definitívnu úpravu“ podhradia, ktorá, ako dnes vieme, v zastieracom komunistickom slovníku prakticky znamenala jeho likvidáciu.

Pripravované nariadenie SNR z roku 1948 malo predovšetkým riešiť dopravné otázky. Pomery v tomto smere označuje za neudržateľné, „lebo doterajšia šírka a trasa ulíc, či už vnútorných, alebo vlastného nábrežia, je taká, že nie je možné ani minimálne zvládnuť modernú dopravu. Dôsledkom toho je, že západná oblasť popri Dunaji je od sústavne zastavovaných oblastí prakticky odrezaná“. Ešte počas vojny sa začalo s úpravou Rázusovho nábrežia a v rámci gottwaldovskej dvojročnice sa začala budovať tzv. Slovanská cesta, vedúca od podhradia až po Karlovu Ves a neskôr ďalej na Devín. O jej výstavbe rozhodol zbor povereníkov 14. júla 1948.

Začala sa tak likvidácia Podhradského nábrežia (predtým Zuckermandlerlände) v jeho západnej časti, od Kostola sv. Trojice až po tunel. Znamenalo to likvidáciu pásu stavieb bezprostredne na starom nábreží a postihlo to južné časti ulíc Trokanova, Korabinského, Žitavská, Popradská a Slatinská.

Známy bratislavský pamiatkar Alfréd Piffl v ročenke Bratislava 1967 v súvislosti s likvidáciou Žitavskej ulice (predtým Ballusova) uvádza: „Napríklad v bývalom empírovom hostinci na nároží Žitavskej ulice boli pod staršími maľbami poznámky písané ceruzkou, týkajúce sa Petöfiho. V deň nálezu boli však poznámky zničené ešte pred odfotografovaním, lebo stropy nad prízemím sa pod prívalom letného dažďa prepadli.“

A pri prekládke časti električkovej trate do Karlovej Vsi – ako ma pri písaní tejto knihy informoval jeden z bývalých obyvateľov Zuckermandlu –  padla za obeť asanácii aj známa a veľmi obľúbená (aj dámami z Vydrice, najmä neďalekého nevestinca U Modrej šťuky) cukráreň Albánca Čazima. V tom čase sa začalo aj so stavbou výstaviska Dunajského veľtrhu s celým komplexom priľahlých budov.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.