Choď na obsah Choď na menu
 


Vydrica, podhradská osada s pochybnou povesťou(2327)

12. 12. 2009

Zdroj: bratislava.sme.sk /

Vydrica meštianska, Vydrica rybárov, lodníkov a ich krčiem, Vydrica ako miesto sociálneho azylu aj Vydrica    s hriešnou tvárou. Približuje ju kniha Hriešna Vydrica od Antona Baláža, ktorá vyšla vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina.

Ako to bolo ďalej s „typickým prežitkom kapitalistickej minulosti“. Daniel Okáli, davista a komunistický povereník vnútra, ktorý chcel problémy bratislavskej prostitúcie riešiť likvidáciou jej remeslenej podoby na Vydrici a prevýchovou prostitútok  na občianky v tábore nútených prác, ešte sedel vo väzení vo Valticiach, keď Oskar Jeleň, jeho nástupca na poste povereníka, dostal 3. septembra 1957 z kriminálneho odboru ministerstva vnútra v Prahe prísne tajnú správu s názvom Situácia v problematike boja proti prostitúcii na Slovensku.

Prísne tajná správa z Prahy

Po dosť rozsiahlom ideologickom úvode, v ktorom autori správy, náčelník 1. oddelenia kriminálneho odboru por. Kraus a starší oper. zmocnenec kpt. Pečinka nezabudli zdôrazniť, že „boli odstránené hospodárske podmienky vzniku prostitúcie, bieda, nezamestnanosť, ktoré boli za kapitalistickej éry jedným z hlavných činiteľov, ktoré mnohé ženy prinútili prostitúciu robiť z toho dôvodu, že sa inak uživiť nemohli“, prešli v ďalšej časti správy k vecnému konštatovaniu, že napriek tejto skutočnosti „prostitúcia doteraz nevymizla a udržuje sa ako typický prežitok kapitalistickej minulosti a prejav nízkej morálnej vyspelosti určitých jednotlivcov“.

Udržiava sa najmä vo veľkých mestách, hlavne v Prahe, Bratislave a v Brne a tiež tam, kde je veľká koncentrácia mužov – na Ostravsku a Ústecku. „V týchto miestach sa prostitúcia vyskytuje do určitej miery organizovanou formou, sú tam kupliarske brlohy a podniky, v ktorých prostitútky vyhľadávajú svojich náhodných milencov, resp. kam dochádzajú určití muži, aby nadviazali styk s prostitútkami“. Správa aj konkrétne menuje viaceré z nich – Alžbetu O. z Rimavskej Soboty, Katarínu K. z Martina, Vilmu K. z Papradna a Annu D. z Michaloviec.

Popri vývoze slovenských prostitútok do Čiech ich značná časť zostala aj na Slovensku. Správa konštatuje, že počas roku 1956 zahájila Verejná bezpečnosť v slovenských krajoch vyšetrovanie proti 141 osobám, ktoré sa dopustili prostitúcie, a najväčšia časť z nich – 120 osôb bolo vyšetrovaných v Bratislave, čo predstavuje až 85 percent všetkých prípadov.
Pokračovanie nabudúce


 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.