Choď na obsah Choď na menu
 


Storočnica narodenia maliara Jána Mudrocha

17. 10. 2009


Autor: Štefan Zajíček

 

S úctou a pietou sme si v tomto roku pripomenuli okrúhle sté výročie narodenia významného maliara, sotinského rodáka Jána Mudrocha (1909 – 1968). Bol vedúcou osobnosťou bratislavskej časti Generácie 1909, pričom bol aj vynikajúcim pedagógom, spolkovým činiteľom a iniciatívnou osobnosťou a organizátorom výtvarného života u nás.
Pre svoju vyspelú maliarsku kultúru vo vyjadrení, aktuálne reagujúcu na vtedajší európsky vývoj, bol Ján Mudroch už v roku 1944 nazvaný jeho prvou monografistkou dr. Alžbetou Güntherovou koloristom slovenskej maliarskej moderny.
Ján Mudroch sa narodil 28. marca 1909 v Sotinej, dnes už súčasti Senice. Zomrel v Bratislave predčasne vo veku päťdesiatdeväť rokov dňa 4. februára 1968 po krátkej chorobe. Ján Mudroch pochádzal z početnej rodiny kožušníka a neskôr roľníka Pavla Mudrocha a Anny, rodenej Kotešovej. Ako najstarší spomedzi siedmich súrodencov, štyroch chlapcov a dvoch dievčat, ani nemohol pomýšľať na umeleckú dráhu. Počas zamestnania úradníka v Bratislave navštevoval najprv súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave v roku 1926 a potom v roku 1930 odišiel bez akéhokoľvek existenčného zabezpečenia študovať do Prahy. Štúdium začínal na Umeleckopriemyselnej škole u prof. Arnošta Hofbauera, odkiaľ sa dostal v nasledujúcom roku 1931 na štúdium na Akadémiu výtvarných umení, najprv k profesorovi Jakubovi Obrovskému a potom na rozhodujúcu časť štúdia k známemu profesorovi Willimu Nowakovi, u ktorého končil štúdium v roku 1937. Po skončení štúdií sa vrátil do Šurian, kam sa medzičasom presťahovali jeho rodičia a od roku 1932 tu bol ženatý s učiteľkou Helenou, rodenou  Hajdušíkovou, ktorá prišla učiť do Šurian a stala sa jeho veľkou životnou oporou. Mali spolu päť detí, takmer všetky umeleckého zamerania. Po obsadení Šurian v roku 1938 odchádza Ján Mudroch s rodinou do Bratislavy, kde ostal pôsobiť až do konca života s výnimkou v roku 1945, kedy sa s rodinou zdržiaval pri prechode frontu takmer rok v Senici. Pri bombardovaní mesta boli zničené viaceré jeho obrazy. Aj keď mu čas nedovoľoval navštevovať jeho rodisko, k Senici mal dobrý vzťah a naposledy ju navštívil dva roky pred smrťou, v roku 1966, kedy sa stretol najmä so žiakmi a učiteľmi senických škôl na spoločných besedách. V Senici mali domáci návštevníci vidieť Mudrochove obrazy po prvý raz na posmrtnej výstave umelca v roku 1969. Potom najmä po vzniku Záhorskej galérie v roku 1985 jeho maliarsku tvorbu, pochádzajúcu predovšetkým z umelcovej pozostalosti. V roku 1996 zase jeho kresliarsku tvorbu, opäť pochádzajúcu z umelcovej pozostalosti a nakoniec  v tomto roku 2009 jubilejnú výstavu obrazov a kresieb, nachádzajúcich sa tentoraz vo verejných zbierkach slovenských galérií.
Maliarsku a kresliarsku tvorbu Jána Mudrocha charakterizuje prevažne dynamický štetcový rukopis vo svetelne kontrastne a často pastóznej, ale aj lazúrnej maľbe s využitím hrubej kontúry rozvíjanej na neveľkom motivickom okruhu portrétov, aktov a zátiší, najmä kvetinových. Na umeleckú dráhu Ján Mudroch nastupoval v predvečer druhej svetovej vojny a svoje znepokojenie z ohrozujúcej vojnovej kataklizmy vyjadril v sérii jedinečných dynamických námetov katastrof, tragédií, nešťastí a prvých obetí v dramatických, viacfigurálnych kompozičných skladbách, symbolicky spájajúcich ľudské a zvieracie motívy (Katastrofa, lepenka, pastel, kartón, 1938, GMB Bratislava).
Vrcholné obdobie jeho maliarskeho a kresliarskeho diela predstavuje obdobie konca 30. rokov a prvej polovice 40. rokov, kedy jeho tvorba reaguje na spoločenské udalosti ohrozenia (Zavraždený básnik; Zvestovanie smrti, obidva 1939, olej, plátno, SNG Bratislava) a neskôr použitím metafory, symbolu a tajomnej viacznačnosti, najmä v oblasti portrétu (Madona s čiernou svätožiarou, Žena v čiernom klobúku, obidva 1939, olej, plátno, SNG Bratislava), zátiší (Cudzia ruža, 1940, olej, lepenka, SNG Bratislava), figurálnych kompozíciách (Nešťastie, 1941,olej, kartón, SNG Bratislava), aktu (Ležiaci akt s kvetom vo vlasoch, 1942-1943, olej, plátno, SNG Bratislava), alebo autoportrét (Autoportrét, 1943,olej, lepenka). V tomto vojnovom období dochádza aj k jedinečnému prepojeniu literátov a výtvarníkov v hnutí Avantgarda 38 v spoločne vydávaných nadrealistických zborníkoch (Sen a skutočnosť, 1940, Vo dne a v noci, 1941 a Pozdrav, 1942). V povojnovom období sa paleta Jána Mudrocha presvetlila v dekoratívne koncipovanom poetickom civilizme (Matka s dieťaťom pri akváriu, 1946, olej, lepenka, SNG Bratislava), ktorý v prvej polovici 50. rokov v súvislosti so zmenou spoločenských pomerov a nástupom socialistického realizmu vystriedala vecná, realistickejšia poloha, ktorá si však vždy udržala poetickosť pohľadu na okolitú skutočnosť.
Od druhej polovice 50. rokov sa Mudrochova maľba opäť uvoľňuje a vracia k pôvodným tvorivým východiskám so záujmom o poéziu skutočnosti v oblasti impresívneho, škvrnového zobrazenia portrétu (Dievčatko s klobúkom, 1940-1964, olej, plátno na lepenke, SNG Bratislava), alebo v zjednodušenom, monochrómnom figurálnom motíve materstva (Matka s dieťaťom na chrbte, 1940-1958, olej, plátno), prípadne realistickejšom, svetelne kontrastnom (Dojčiaca matka, 1960, olej; Materstvo, 1963, olej, plátno), tiež početných zátiší, najmä kvetinových s chryzantémami (Chryzantémy /Na pamiatku mojej matky III./, 1954, olej, plátno, SNG Bratislava), alebo s ovocím (Zátišie s kvetmi a jablkami, 1962, olej, plátno).
Ján Mudroch chápal maliarsku a kresliarsku tvorbu ako nepretržitý tvorivý proces ustavičného reagovania na okolie s úsilím opäť a opäť začínať odznova pri odpovedajúcej výtvarnej transpozícii skutočnosti do tónov línií, plôch a farieb, preto sa často vracia k svojim starším maliarskym dielam a premaľúva ich do novej, často úplne odlišnej vizuálnej podoby. Z tohto dôvodu mnohé jeho pôvodné maliarske diela poznáme často už iba so zachovaných fotografií, pričom naopak, umelcova kresba ostala v pôvodnej podobe prvotného neskresleného dotyku umelca s obrazovou plochou a zobrazovanou skutočnosťou. Celkovo Mudrochova maliarska tvorba osciluje medzi výbušnými temperamentným prejavom maximálnej tvarovej a farebnej improvizácie škvrnového rukopisu zobrazeného námetu ohraničeného kontúrou, alebo na strane druhej uvážením kladením harmonických, hladkých plôch splývajúceho rukopisu až geometrickej proveniencie tvarovej výstavby obrazu.
Ján Mudroch vytvoril aj rozsiahle kresbové dielo, ktoré v mnohých ohľadoch splýva s jeho maliarskymi aktivitami. Svojou priebojnosťou, dramatickosťou a neiluzívnou aktuálnosťou výrazu sa Mudrochova kresba zaraďuje k základným, nezastupiteľným hodnotám modernej slovenskej kresby 20. storočia.
Vedomé žánrové motivické obmedzenie aj v kresbe na portrét, zátišie a akt umožnilo Jánovi Mudrochovi s o to väčšou intenzitou sa sústrediť na kvalitu mnohorakého kresbového vyjadrenia podpovrchových významov a podstát umelcovho duchovného vnútra. Vo svojich kresbách rád používal tuš, sépiu, moridlá, rudku kombinovaných často s akvarelom, pastelom obvykle v technike lavírovania.
Okrem svojej maliarskej a kresliarskej tvorby Ján Mudroch sa venoval po celý život pedagogickej činnosti, keď sa stal jedným zo zakladateľov a prvým rektorom VŠVU v Bratislave v rokoch 1949-1952. Bol zakladateľom a dlhoročným vedúcim oddelenia portrétneho a kompozičného maliarstva. Za vyše dvadsať rokov vychoval 48 absolventov, z ktorých 31 vystavovalo aj na výstave maliarskej školy Jána Mudrocha usporiadanej v Senici, Skalici a na Myjave v roku 1979. Rok predtým vystavovali v Senici a v Bratislave aj jeho poslední piati žiaci medzi ktorými zo Záhoria pochádza Ľudovít Hološka z Jablonice. Okrem neho zo Záhoria študovala u Jána Mudrocha aj Lýdia Štolcová, pochádzajúca zo Senice.
Popri pedagogickej činnosti rozvíjal Ján Mudroch aj činorodú organizačnú a spoločenskú aktivitu pri potrebnom napĺňaní atribútov nášho výtvarného života. Zvlášť v povojnovom období po roku 1945 stál pri založení Slovenskej národnej galérie, časopisov a usporiadal rad závažných výstav, či už svojho predchodcu na škole Mikuláša Galandu alebo aj výstav ľudového a detského výtvarného prejavu.
Za svoju tvorbu získal profesor Ján Mudroch celý rad ocenení, pričom v auguste 1968, pol roka po smrti bol menovaný národným umelcom in memoriam.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

kytica a žena olej 1957

(holkovičova, 7. 9. 2015 17:35)

Vlastním obraz Ak. maliara Jana Mudrocha "Kytica a žena" olej 1957.
Neviem, či je to kópia. Ako to mám zistiť?

Re: kytica a žena olej 1957

( Mgr. Ida Holkovičova, 7. 9. 2015 17:41)

Vlastním obraz Ak. maliara Jana Mudrocha "Kytica a žena" olej 1957.
Neviem , či je to kópia. Ako to mám zistíť?