Choď na obsah Choď na menu
 


Zmysel nezmyslu

3. 11. 2008

Autor: Mgr. Marek Šefčík

V týchto dňoch rozkvitli netradičné lúky...


Obrázok

Každý z nás má niekoho, koho mal tak rád a ... ten už tu nie je. Máme príbuzných, priateľov, ktorí odišli skôr ako my. Myslíme na nich, možno počas tohto obdobia ešte intenzívnejšie ako inokedy. Ideme na tie plamienkami rozkvitnuté lúky a necháme ako symbol na ich hroboch rozkvitnúť ďalším plamienkom.

My tu, v našom meste, do ktorého sme sa pred tromi rokmi presťahovali, nemáme na cintoríne nikoho známeho. Boli sme na cintoríne tiež. Zastavili sme sa pri centrálnom kríži. Podal som Oliverovi a Marekovi obyčajné biele voskové sviečky, aby ich tam zapálili. Naspamäť vedia modlitbu Otčenáš, tak som ich povzbudil, nech sa ju v tichosti pomodlia. Potom už na ich otázky muselo prísť tradičné vysvetľovanie zmyslu... Sviečka a jej plamienok nám symbolizuje Pána Ježiša, ktorý nám svieti na našu cestu životom. Podstatné je to, že si na našich známych, ktorí už zomreli, spomenieme a pomodlíme sa za nich. Tou modlitbičkou im môžeme pomôcť. Aj vy ste iste niekomu tou svojou modlitbičkou teraz pomohli dostať sa do Neba k Ježišovi.

Moje vysvetlenie ale troška bočilo od reality, ktorú videli chlapci na cintoríne. Áno, ja viem. Všetci chceme, aby hroby našich zosnulých vyzerali pekne. No počuli ste už niekedy vetu - V jednoduchosti je krása? Dnes to na cintoríne s jednoduchosťou nemá nič spoločné. O mohylách, ktoré zbytočne staviame zosnulým, o umelých gýčových vencoch, o ešte gýčovejších sklenených, či plastových neskutočne obrovských lampášoch som písal pred dvomi rokmi v článku Nešťastné dušičky . No pri pohľade na betónove džungle hrobov medzi ktorými sa často ani prejsť nedá, pri pohľade na ich umelovencovú a oborlampášovú výzdobu cítiť, že nám zmysel, to podstatné uniká. My, kresťanský, chudobný Slovenský národ nepotvrdzujeme ani jeden z týchto prívlastkov. Rozhadzujeme totiž peniaze, keď živíme firmy vyrábajúce a predávajúce tú umelinu. Tak, ako som spomínal už pred dvomi rokmi - nemuseli by byť žiadne krádeže, ani vandalizmus na cintorínoch. Nebolo by čo ničiť a nebolo by čo kradnúť. Obrázok

Podľa mňa neexistuje rozumný zmysel tohto nezmyslu. Neexistuje opodstatnenie tých plných prívesných vozíkov, ktoré ťaháme za autami na cintoríny pred sviatkami a tescoigelitiek plných harabúrd, ktoré zdobia naše ruky počas "prechádzky" po týchto svätých miestach.

Drevený kríž zapichnuty v zemi, živé kvety a jednoduchý symbol nášho Spasiteľa - svieca. A ešte my so svojimi rodinkami stojaci, modliaci sa a spomínajúci nad hrobom. Bez prívesného vozíka, bez igelitiek, bez obáv z vandalizmu, bez strachu z krádeže. Len my, náš pokoj, naše spomienky, naša modlitba.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

KRÁSNE.....

(peťo zo sLOVEnska, 4. 11. 2008 5:03)

Hej,krásne zamyslenie sa,ja som sa tak krátko zamyšľal v lampárni....a súhlasím s tým obrovským množstvom nezymselných vencov a neviem čohokoľvek čo na tie naše hroby nepatrí a len sa predbieháme aby sme mali niečo extra,niečoho viac ako henten či henten hrob ako na Holíčskom cintoríne dva obrovské gýčové vence v tvare srdca a tiež tie nezmyselne drahé obrovské pomníky spomienok,načo?Není škoda korún a investovať ich do potrebnejších vecí pre náš život?Zrušiť všetko betonové na cintorínoch a nechať iba trávu a zapichnutý kríž....