Choď na obsah Choď na menu
 


S láskou

5. 2. 2009

Autor: Mgr. Marek Šefčík

 

... iba nenáročne, krátko, jednoducho. Ináč sa ani nedá. Slová nestačia.

 

Dnes o pol desiatej večer som ti povedal, aby si už nežehlila a aby si si konečne sadla. Povedal som ti, aby si sa troška šetrila, lebo keď sa dostaneš do nemocnice, budem ťa tam chodiť každý deň biť. Potrebujem ťa! Ty si sa iba usmiala. Lianka zabalená v perinke spokojne spala na gauči, chlapci v detskej izbe na posteliach. Obaja vieme, ako to dnes opäť dopadne. O chvíľku dožehlíš, pôjdeš sa osprchovať. Potom sa preberie Lianka a speváckym hlasom dá najavo svoj hlad. Nakojíš ju. Bude nespokojná, kým si fajne neodgrgne. Aj štyri krát. A nezaspí. Budeš ju utišovať, hladkať, budeš sa s ňou zhovárať. Ona sa na teba usmeje, bude hovoriť tou žvatlaninou. A bude sa na teba pozerať tými guľatými očkami, ako myška. Keď už ja budem ďaleko za hladinou alfa a môj tvrdý spánok mi budeš tíško "závidieť", ty budeš stále presviedčať Lianku, že je to aj pre ňu dobré, keď si aj ty oddýchneš. Dlho sa bude tváriť, že ti nerozumie. Ale aj jej kredit sa vyčerpá a usne. Snáď do druhej...
Ráno sa s vami tíško rozlúčim a odídem do práce. Lianka sa už začne preberať... Chlapcov potom odprevadíš do škôlky a budeš prať, vešať, sušiť, žehliť, variť, kojiť, prebaľovať,... A potom prídem ja. V niečom ti aj ja pomôžem, pôjdem pre chlapcov, nakúpim, ... ale najviac toho leží na tvojich pleciach. Potom ťa obíjmem, ty sa usmeješ. Nehromžíš, nesťažuješ sa. Každý deň robíš takmer to isté. Ja nevládzem a zbabelo odkvecnem niekedy o jedenástej. Obdivujem ťa a čudujem sa, ako môžeš takto fungovať...!?

Toto všetko sa nedá robiť len z povinnosti. Z rodinného života by boli trosky. Hádky, rozbroje, výčitky, utrpenie.  Ale ty to robíš s láskou a je to cítiť. Som rád, že ťa mám. Sme radi mamka, že si s nami, a že sa o nás staráš. Milujem ťa, Milka!

Ďakujem všetkým mamkám, ktoré vytvárajú svojim rodinkám "rodinné nebo".

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Súhlasím....

(peťo zo sLOVEnska, 21. 2. 2009 19:46)

Tie naše mamičky sú skutočne ako stroje,neskutočné všetko zvládajú bez akéhokoľvek kometára a robia to s láskou,obdivujem ich tiež,ako to všetko dokážu....

Chlap toho znesie oveľa viac,ale takéto domáce práce - to veru nie!Poznám to.Skúsil som si to.Deti chodili ešte do jasličiek a naša maminka Lidka ťažko nemocná bola dlho veľmi dlho v nemocnici a potom na liečení a museli sme to všetko zvládnuť bez nej.Šlo nám to,ale akú radosť nám urobila,ke´d sa nám domov už konečne vrátila.A nebolo to naposledy,opakovalo sa to často a zvládli sme to všetko bez nej - varenie,pranie,žehlenie,upratovanie,v tom čase ešte veľké platené plienky čo sa museli vyvárať,jasličky a domáce hry,kúpanie sa a proste všetko čo také malé detičky potrebujú pre svoje prežitie bez mamičky.

Takže záverom - kľaniam sa pred vami naše mamičky!