Choď na obsah Choď na menu
 


Hurá! S humorom na krízu.

8. 7. 2009

Autor: Pavol Nemec Lelín, Záhorácká tuačová kancelárija

 
 

                    Na tomto kúsku rodnej, záhoráckej zeme máme všetko. Plyn, ropu, hlinu, piesky, štrky, kameň v lomoch, vápno, cement, drevo, úrodné polia, lesy plné húb, jazerá plné rýb – ale hlavne pracovitých a dosť často aj múdrych a vzdelaných ľudí. Na krízu podobného rozsahu doplatí vždy najhoršie stredná vrstva! Bohatých to nepostihne a chudoba je zvyknutá! Z práce ich nemôžu vyhodiť, lebo nezamestnaní vo veľkej miere už sú. Hypotéky na dom a leasingy na drahé autá ich nezaujímajú. Niektorých ani plynová kríza a spory Ukrajina - Rusko sú im ukradnuté, lebo dreva je zatiaľ v okolí dosť... a ako sa pekne rúbe meter od zeme!

                       Dreva dosť ako dosť, dalo by sa povedať – ale stromov málo a padajú ako vojaci u Verdunu – len hrobov nemajú – ba „vraj“ (JPP/ skoro tisíc kamiónov zmizlo v prepadlisku nenažranosti! A tak nám chýba ten ich odpad – kyslík, a tak nám prebýva tá ich potrava CO2! Aká ľahká výmena a všetkým stránkam prospešná i bez stomiliónových provízií pre sprostredkovateľov! Keď sa tak pozerám na tie výruby našich krásnych a voňavých záhoráckych lesov, až mi je do plaču. Veľmi prezieravo nechajú stromy stáť od cesty či železničnej trate a v prostriedku – kde to nie jej vidieť, je to vyjedené ako chlebová striedka „vykuchaná“ nespratným deckom, ktoré si nevie chleba - dar Boží riadne ukrojiť.

                   Akú planétu prenecháme svojim deťom? Zamorenú púšť bez fauny a flóry? Tak ma celkom naivne, no úprimne napadlo - keď už som ten záhorácky prezident - skúsiť vyburcovať, svojich priateľov, okolie, región, Slovensko, Európu a možno i celý svet na kontrolovateľnú výsadbu tak potrebných stromov a pralesov - keď už je ich výrub taký nekontrolovateľný! Myslím, že by to bol jeden z medikamentov na liečenie globálnej krízy a okrem ozdravenia hospodárstva, by sa liečila aj naša zem.

                    Nezamestnaní, penzisti s ešte dobrým zrakom, ba i šikovné deti, by vylupovali ako „lazodreveničky – veveričky“ semiačka zo šišiek všetkých druhov, sadili ich v teple domova do kvetináčov, v tomto prípade do „stromenáčov“ a pestovali by sadeničky. Všetci by boli doma, vo svojich obciach a regiónoch, mobilita práce by síce klesla, ale súdržnosť i v tak už narušených rodinách by stúpla, manželia by sa začali zvádzať a nie rozvádzať – skrátka, rodiny by sa vrátili aspoň na čas do dávnych a super zavedených systémov, kde sa starkí starali o vnúčence a prastarých rodičov a mladí pracovali – všetci v jednom teritóriu. Aj tak ich staré baraky nikto nekúpi a na nové im nikto nepožičia aby sa mohli sťahovať z miesta na miesto!

                    Nikto by takto priezračne poskytnuté verejné financie nemohol zneužiť, rozkradnúť, ba ani vytunelovať – to by zostala len stará, dutá vŕba na hornom toku nejakého potoka. Záhoráci sú síce vynaliezaví, určite by podnikavci použili nejakú vzácnu drevinu v embryonálnom stave na príchuť do borovičky či inej liehoviny, ale myslím že by to boli prípady skôr ojedinelé, s ktorými by si naše vždy bdelé orgány činné v trestnom konaní a prokuratúra hravo poradili!

                Nádherne zalesnená krajina by voňala živicou a ihličím – šuchotali a cinkali by „Éčka“ všetkých nominálnych hodnôt od miestnych - no hlavne zahraničných turistov. Pri cestách, by stromy vysadené v bezpečnej vzdialenosti od vozovky, poskytovali v zime vetrolamovú ochranu pred závejmi, v lete chránili nekvalitný asfalt pred roztopením a zamatovo by hladili podráždené oči automobilistov. O tom, ako zelená pôsobí blahodarne na nervy vodičov ani nehovorím. Určite by sa znížilo percento nehodovosti i bez drastických pokút mimoplanetárnej výšky!

                   Lesy, pralesy, háje – pľúca planéty? Nie! Pľúca kyslík spotrebúvajú – stromy ho vyrábajú. Sú to gigantické fabriky na kyslík a pracujú bez správnych rád, generálnych riaditeľov... pri trocha starostlivosti, skoro zadarmo, na štyri smeny, a bez konfliktu so zákonníkom práce. Ba ani KDH by nemala nič proti tomu, že pracujú aj v nedeľu. Ale asi najdôležitejšia vec v našom životnom prostredí je nezastupiteľná. Ich stála chuť – ba priam notorická potreba požierať CO2 – skoro viditeľný plyn, smrteľný pre našu modrú planétu. Máme ho na sklade neúrekom, ba priamo nadnormatívne zásoby hodné najvyšších personálnych zmien a pokút!

                     Myslím si, že by nám len kľudne stačil v ochranných zváračkách a pivnom moku v predpisových hliníkových sudoch! Keď ešte zavedieme, tak ako presadzuje podpredseda vlády zákaz fajčiť v reštauráciách, bolo by vhodné pouvažovať aj o zákaze grgania CO2. Je to v prvej rade neslušné - nie sme v Oriente a je to škodlivé, kvôli ozónovej diere. Už aj tak len pri zmienke o svetovom odpadovom hospodárstve nám vlasy vstávajú dupkom na hlave, teda pokiaľ nejaké máme, a robia nás neschopných stať sa portrétovým modelom ani takému vynikajúcemu a celosvetovo uznávanému fotografovi ako je Tibor Huszár. Ešte tak maliarovi, karikaturistovi a majiteľovi Štúdia satiry a humoru Milanovi Stanovi.

                      Viem, je to sranda, recesia, utópia – ale pekná! Dúfam že nedopadnem niekde na pomyselnom popravisku, ako Thomas More so svojou Utópiou, ktorá je síce teoreticky v poriadku, ale v praxi sa nestihla osvedčiť – v šesťdesiatomôsmom ju rozmliaždili pásy bratských tankov. Mne by stačil úplne reálny neokapitalizmus – ale v krásnom, zdravom a prírodnom prostredí. Nedá mi neparafrázovať známe porekadlo: Pán Boh sa nami a zlé preč... na... Keď je Pán Boh preč, tak je zlé s nami!

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.