Choď na obsah Choď na menu
 


Holíčske augustové mrazy vyčíňali

2. 9. 2008

August v Holíči poznačila hojdačkománia. Mesto, po likvidácii niekoľkých zanedbaných pieskovísk, totiž poskytlo deťom novú zábavu vo forme moderných, farebných detských ihrísk, ktoré sa tešili obrovskému záujmu najmladších obyvateľov Holíča. Obrázok Mamičky po blízkom okolí ihrísk síce iba postávali, no verím, že mesto akciu ešte dotiahne a poskytne mamičkám primeranú pohodu. Lavičky by sa fakt hodili. Tieto malé atrakcie si ale našli aj iných užívateľov. Pani nuda fackuje cez prázdniny (a nielen cez ne) aj Holíčskych pubertiakov, ktorí sa vyrojili a skúšali, či hojdačky, preliezky a tobogany zvládnu aj ich 50 či 60 kilogramové telá. Nezvládli. Už sa menil tobogan, už povolila hojdačka, už si svoje vytrpeli aj pružiny...Obrázok

Pri novej kruhovej križovatke sú v Holíči dve autobusové zastávky. Jedna v smere na Hodonín, druhá na Skalicu. Donedávna ich zdobili nechutné, smradľavé, humusácke búdky, v ktorých zotrvať dlhší čas pri čakaní na autobus bolo nemožné. Tieto architektonické skvosty boli odstránené a na ich mieste, spoločne s novými chodníkmi vyrástli nové autobusové búdky, postavené z estetickejších materiálov, vkusne zladené s farbami mesta. Kovové lavičky, presklené steny. Prišli ale augustové mrazy a upozornili na to, že sklenená tabuľa, či stena z plexiskla sa musí podrobiť namáhaniu vzniknutému v dôsledku objemovej teplotnej rozťažnosti. Obrázok Žiaľ, niektoré z tých tabúľ si to už odniesli. Niekde mráz len pokreslil svoje tradičné obrázky, inde tabuľu úplne rozbil.

Keď som sa pozrel na teplomer, okolitú prírodu, moja teória s mrazom bola spochybnená. Vybral som sa teda k búdke na vedecký prieskum. O svojich záveroch by som vás chcel stručne informovať. Zistil som, že kresby na sklenených tabuliach sú čmáranice. Navyše sú čiernej farby. Mráz to teda nemohol byť. Popraskaná, rozbitá tabuľa mala evidentne body, v ktorých bola určite mechanicky (nárazom) namáhaná a preto povolila. Mráz tu ani teraz nie je vinníkom... Moja prvá hypotéza sa nepotvrdila, tak som rozmýšľal nad inou, pravdepodobnejšou. Napadlo mi jedno jediné. Bol to mráz. Vraciam sa opäť k mrazu. Ale inému... Čo je spoločné, nevážime si to. A pritom cez dane na to prispievame. Je to naše. Celé mesto patrí nám všetkým. Nie sme ešte takí vyspelí, aby sme dokázali žiť v čistom, peknom meste. Konár si pod sebou pílime. Musíme dospieť. Takže predsa len za tie poškodené, nové autobusové búdky, ale i hojdačky, či tobogany môže mráz. Mráz v našich hlavách. Mráz v našom myslení.

 

Mgr. Marek Šefčík

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Poškodené plexisklá

(Eva H., 2. 8. 2010 14:53)

Dobrý deň, píšem Vám kvoli príspevku ktorý, ste uverejnili. Som študentkou umeleckej školy a zaoberám sa aj tzv. umením z odpadu a nepotrebných vecí. Momentálne hľadám obete vandalizmu-popukané plexisklá, ktoré potrebujem pre svoju ďalsiu prácu. Zaujíma ma, čo ste s poškodenými plexisklami urobili. Či majú aj druhotné využite, alebo putovali na skládku. Veľmi by mi pomohlo, ak by ste moje hľadanie usmernili príp. napísali na koho sa možem obrátiť.
Za odpoveď vopred ďakujem. Kont. elifent@azet.sk
S pozdravom Eva